Internetové pirátstvo vs. právo prístupu na internet v rámci EÚ


Klíčová slova článku internet, internetové pirátství, přístup na internet Datum vytvoření článku 31.5.2010 Kdy naposledy čteno 23.11.2017 12:17
Mgr. Ľuboš Fojtík Mgr. Ľuboš Fojtík

Konečná & Zacha, s.r.o., advokátní kancelář
Lazarská 3
11000 Praha
http://konecna-zacha.com

Podľa údajov IFPI (Medzinárodná Federácia Hudobného Priemyslu), si šestnásť percent užívateľov internetu v Európe pravidelne sťahuje nelegálne šírenú hudbu a pričom 95 percent všetkej sťahovanej hudby je nelegálne sťahované. Pýtame sa na koho účet? Odpoveď znie, na účet umelcov.Boj proti používateľom internetu, ktorí si nelegálne sťahujú filmy alebo hudbu nabral po novembri 2009 v Európskej únii nový smer.

Kým z USA sme zvyknutí počúvať o veľkých rozsudkoch proti týmto internetovým pirátom tak ako v prípade RIAA proti Jammie Thomas Rasset (pozn. Recoring Industry of America, ktorá reprezentuje 4 veľké svetové vydavateľstvá – Warner Music, EMI, Universal Music a Sony Music), ktorá bola odsúdená za stiahnutie 24 piesní z internetu prostredníctvom peer-to-peer siete na pokutu 1,92 miliónov dolárov. V Európe sa boj proti internetovým pirátom nesústreďoval priamo na žaloby vlastníkov autorských práv proti fyzickým osobám, „zneužívateľom“ internetu, ale v snahe zabrániť tomuto javu buď žaloby smerovali priamo proti serverom, ktoré ponúkali sťahovanie hudby či filmom prostredníctvom P2P siete, alebo sa vlastníci autorských práv spojili s legislatívcami a za ich pomoci presadili zákony, podľa ktorých prinútili providerov internetu aby vyhľadávali „pirátov“, posielali im varovania a v prípade neuposlúchnutia a za uplatnenia zásady „trikrát a dosť“ ich odpájali z internetu. Kým prvá cesta sa ukázala ako málo účinná, z dôvodu, že aj v prípade „víťazstva hudby“ nad pirátstvom keď súd nariadil zavretie toho ktorého servera (ako vprípade Pirate Bay), dopyt spôsobil že na uvoľnené miesto prišiel nový portál, druhý spôsob, ktorý sa medzičasom tak dobre ujal vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii a hrozilo, že s bude nekontrolovane šíriť do ďalších krajín EÚ, bol v novembri 2009 zablokovaný priamo Európskym Parlamentom.

Smernica Európskeho parlamentu a Európsky Rady č. 2009/140/EC ktorá je súčasťou tzv. telekomunikačného balíčku prvýkrát reguluje prístup k internetu na úrovni práva Európskej únie. Dosiaľ bola táto oblasť výlučne v oblasti národnej regulácie členských štátov, z čoho vyplývala aj rozličná právna úprava v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Nová úprava prístupu na internet zaviedla do tejto oblasti tzv. due process clause, a teda osoby podozrivé z porušenia zákona už nemôžu byť odpojení od internetu bez náležitého procesu (due process). Ako hovorí znenie rámcovej smernice pre telekomunikačné siete a služby, obmedzenia v prístupe užívateľov internetu môžu „byť uložené iba vedy, ak sú opodstatnené, primerané a nevyhnutné v rámci demokratickej spoločnosti.“ Takého opatrenia môžu byť prijaté iba „s náležitým zohľadnením zásady prezumpcie neviny a práva na súkromie. Zaručí sa predchádzajúce spravodlivé a nestranné konanie, vrátane práva na vypočutie dotknutej osoby alebo osôb, podliehajúce potrebe primeraných podmienok a procesných úprav náležite v opodstatnených naliehavých prípadoch v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaručí sa právo na účinné a včasné súdne preskúmanie.“

...

Zde není konec článku. Pro zobrazení plné verze všech článků se prosím přihlaste nebo se zcela zdarma registrujte