Dovoz zboží do EÚ - díl VI. – Aktuální otázky celního práva


Klíčová slova článku dovoz zboží, Evropská unie, dovoz do EÚ Datum vytvoření článku 10.3.2010 Kdy naposledy čteno 29.3.2024 07:16
Mgr. Tomáš Fecák Mgr. Tomáš Fecák

Konečná & Zacha, s.r.o., advokátní kancelář
Lazarská 3
11000 Praha
http://konecna-zacha.com

Liberalizačné úsilie v medzinárodnom obchode, spojené predovšetkým s GATT, viedlo v celosvetovom meradle k bezprecedentnému zníženiu ciel. Kým pre rozvojové krajiny predstavujú vybrané clá stále významnú príjmovú položku, v krajinách hospodársky vyspelých patrí clám čoraz zanedbateľnejší podiel na verejných príjmoch. Celkom logicky sa teda vynára otázka, aká bude úloha colníctva v 21. storočí.

Prostredie, v ktorom sa odohráva medzinárodný obchod, prešlo za posledné desaťročia mimoriadne dynamickými zmenami. Pri hodnotení dnešného postavenia colníctva tak musíme vziať do úvahy minimálne nasledujúce faktory:

  1. Nepopierateľným faktom je stále rastúci význam medzinárodného obchodu v globalizovanom svete. Táto skutočnosť sa prejavuje zvyšujúcimi sa objemami, ako aj meniacou sa štruktúrou medzinárodne obchodovaného tovaru. Zároveň možno konštatovať, že medzinárodný obchod sa stáva kľúčovým determinantom ekonomického rozvoja a hospodárskeho rastu. Štáty, ktoré dokážu vytvoriť priaznivé podmienky pre obchodovanie získavajú komparatívnu výhodu oproti ostatným. Táto skutočnosť vytvára veľký tlak práve na zefektívnenie colných procedúr, ktoré sa môžu v opačnom prípade stať zdrojom vysokých transakčných nákladov
  2. Rastúca medzinárodná deľba práce, ako aj vysoký konkurenčný tlak v súkromnom sektore, so sebou prináša vytváranie zložitých dodávateľsko-distribútorských sietí (supply chain). Prepracované logistické reťazce sa vyznačujú vysokou efektivitou, ale aj veľkou zraniteľnosťou voči vonkajším faktorom a nepredvídaným okolnostiam. Vo vzťahu k administratívnym konaniam sa tak očakáva, že nebudú spôsobovať zbytočné prieťahy a tiež že ich priebeh bude predvídateľný a prostý bezdôvodných excesov.
  3. Charakteristickým rysom dnešnej obchodnej politiky je veľký entuziazmus v uzatváraní preferenčných obchodných dohôd, z ktorých každá obsahuje vlastný súbor pravidiel. Aj keď cieľom preferenčných usporiadaní je uľahčiť obchod, aplikácia týchto rozmanitých súborov pravidiel v závislosti na pôvode tovaru môže byť procesom značne zložitým (v literatúre sa tento stav zvykne nadnesene označovať ako „spaghetti bowl“) a kladie vysoké nároky na výkonnosť a profesijnú vybavenosť colných orgánov.
  4. Skutočnosť, ktorá nemôže ostať nepovšimnutou, je zvýšená intenzita bezpečnostných výziev. Jednou z najvážnejších hrozieb je medzinárodný terorizmus. Teroristické útoky z roku 2001 boli dobrou ukážkou toho, ako môže v dnešnej dobe aj malá skupina osôb napáchať škody ohromného rozsahu v podstate kdekoľvek na svete. Prirodzenou reakciou štátov bolo sprísnenie kontrol osôb i tovaru prekračujúcich hranice. Ďalším príkladom hrozby s cezhraničným rozmerom je organizovaný zločin. Z odstraňovania prekážok zákonného obchodu do značnej miery profituje aj obchod nelegálny (drogy, obchod s ľuďmi, falšovaný tovar), ktorý je hlavným zdrojov príjmov zločineckých organizácií. Zvýšená pozornosť je tiež venovaná pohybu tovaru, ktorý môže predstavovať nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov, či pre životné prostredie.
  5. V neposlednom rade sú to obmedzené zdroje, s ktorými môže colná správa počítať. Stále rastúce objemy medzinárodne obchodovaného tovaru musí odbavovať približne konštantný, resp. len pomaly sa zvyšujúci počet colníkov ktorý má k dispozícii približne rovnaké rozpočtové možnosti. Tomuto aparátu zároveň pribúdajú nové úlohy v záujme ochrany bezpečnosti dodávateľských sietí. Aj v tomto svetle sa tak zefektívnenie colných procedúr javí ako nevyhnutnosť.

Uvedené skutočnosti kladú na colnú správu zvýšené požiadavky, a to v dvoch hlavných smeroch. V prvom rade akékoľvek zásahy verejnej moci do priebehu obchodných operácií predstavujú prekážku obchodu. Aj keď v dnešnej dobe už len ťažko možno akceptovať predstavu štátu v pozícii suveréna, ktorá mu umožňuje, aby účelom zásahu bol zásah samotný,[1] činnosť verejnej správy pôsobí naďalej v mnohých ohľadoch kontraproduktívne. Dobrým príkladom môžu byť zložité a zastarané colné procedúry, ktoré nereflektujú potreby súkromného sektoru. Ten v globalizovanej ekonomike oprávnene očakáva, že colné procedúry budú efektívne, minimalizujúc zbytočné transakčné náklady. Inými slovami, očakáva že pravidlá pre dovoz či vývoz tovaru budú jednoduché, jasné, predvídateľné, flexibilné a časovo a finančne nenáročné.[2] Štáty, ktoré tieto požiadavky nereflektujú, sa zákonite stávajú pre ekonomické aktivity menej atraktívne a voči konkurenčným ekonomikám sa tým dostávajú do nevýhody.

Na druhej strane však do popredia vystupujú nové bezpečnostné hrozby, ktorým je otvorená spoločnosť, poskytujúca svojim členom pomerne rozsiahlu slobodu, vystavená. Pre colníctvo z toho vyplývajú nové úlohy. Ich spoločným cieľom je zabrániť voľnému pohybu tovaru, ktorý je nebezpečný. Ochrana pred hrozbami, spočívajúca v schopnosti ich odhaľovať a primerane na ne reagovať so sebou zákonite prináša potrebu prísnejších pravidiel a dôslednejších kontrol na hraniciach, čo môže byť v určitom protiklade s oprávnenou požiadavkou na minimalizáciu administratívnych zásahov. Preto je dôležité, ako prijaté riešenia dokážu vyhovieť jednej z požiadaviek bez podstatnej ujmy na plnení požiadavky druhej.

V odborných a dá sa povedať aj v politických kruhoch panuje pomerne široká zhoda v tom, ako by malo colníctvo na nové výzvy reagovať. Základné odporúčania by sa dali zhrnúť do nasledujúcich bodov:

...

Zde není konec článku. Pro zobrazení plné verze všech článků se prosím přihlaste nebo se zcela zdarma registrujte