Monitorovanie zamestnancov zamestnávateľom


Klíčová slova článku monitorování zaměstnanců, surfování po internetu, výpověď Datum vytvoření článku 13.12.2012 Kdy naposledy čteno 14.12.2024 14:48
Mgr. Lukáš Smoleň

Konečná & Zacha, s.r.o., advokátní kancelář
Lazarská 3
11000 Praha
http://konecna-zacha.com

Monitorovanie činnosti zamestnancov zamestnávateľom je pálčivou otázkou, ktorou sa v súčasnej dobe, najmä v dôsledku rýchleho vývoja technológií a komunikačných prostriedkov, čoraz častejšie zaoberajú obe strany vystupujúce v pracovnoprávnom vzťahu.

Do stretu sa dostávajú na jednej strane záujmy zamestnávateľa – snaha o zabezpečenie toho aby zamestnanci efektívne využívali pracovný čas a zamestnávateľom zverené prostriedky[1], a na druhej strane právo na ochranu súkromia zamestnanca.

Uvedenú situáciu čiastočne riešil zákonodarca novelizáciu príslušných právnych predpisov. Zákonom č. 348/2007 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce“), ktorým došlo k významnému posunu v zákonnom vymedzení oprávnení a povinností zamestnávateľa pri monitorovaní zamestnanca na pracovisku. Uvedenou novelou bol Zákonník práce rozšírený o novú zásadu ustanovenú v čl. 11: Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania. Čl. 11 Zákonníka práce sa nezaoberá len ochranou súkromia zamestnanca ale aj ochranou jeho osobných údajov (prvá veta). S ohľadom na monitorovanie zamestnancov sa možno dôvodne domnievať, že druhú vetu čl. 11 je potrebné vykladať v širšom kontexte a pod výrazom „sleduje“ netreba rozumieť len vizuálne sledovanie činností zamestnanca (napr. prostredníctvom video systému) ale sledovanie činností zamestnanca v širšom zmysle, a teda i kontrolu používania jeho pracovného e-mailového konta, aktivít na internete, kontrolu používania služobného telefónu, atď., napríklad prostredníctvom špeciálneho softvéru.

...

Zde není konec článku. Pro zobrazení plné verze všech článků se prosím přihlaste nebo se zcela zdarma registrujte