Podľa údajov IFPI (Medzinárodná Federácia Hudobného Priemyslu), si šestnásť percent užívateľov internetu v Európe pravidelne sťahuje nelegálne šírenú hudbu a pričom 95 percent všetkej sťahovanej hudby je nelegálne sťahované. Pýtame sa na koho účet? Odpoveď znie, na účet umelcov. Boj proti používateľom internetu, ktorí si nelegálne sťahujú filmy alebo hudbu nabral po novembri 2009 v Európskej únii nový smer.

Kým z USA sme zvyknutí počúvať o veľkých rozsudkoch proti týmto internetovým pirátom tak ako v prípade RIAA proti Jammie Thomas Rasset (pozn. Recoring Industry of America, ktorá reprezentuje 4 veľké svetové vydavateľstvá – Warner Music, EMI, Universal Music a Sony Music), ktorá bola odsúdená za stiahnutie 24 piesní z internetu prostredníctvom peer-to-peer siete na pokutu 1,92 miliónov dolárov. V Európe sa boj proti internetovým pirátom nesústreďoval priamo na žaloby vlastníkov autorských práv proti fyzickým osobám, „zneužívateľom“ internetu, ale v snahe zabrániť tomuto javu buď žaloby smerovali priamo proti serverom, ktoré ponúkali sťahovanie hudby či filmom prostredníctvom P2P siete, alebo sa vlastníci autorských práv spojili s legislatívcami a za ich pomoci presadili zákony, podľa ktorých prinútili providerov internetu aby vyhľadávali „pirátov“, posielali im varovania a v prípade neuposlúchnutia a za uplatnenia zásady „trikrát a dosť“ ich odpájali z internetu. Kým prvá cesta sa ukázala ako málo účinná, z dôvodu, že aj v prípade „víťazstva hudby“ nad pirátstvom keď súd nariadil zavretie toho ktorého servera (ako v  prípade Pirate Bay), dopyt spôsobil že na uvoľnené miesto prišiel nový portál, druhý spôsob, ktorý sa medzičasom tak dobre ujal vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii a hrozilo, že s bude nekontrolovane šíriť do ďalších krajín EÚ, bol v novembri 2009 zablokovaný priamo Európskym Parlamentom.

Smernica Európskeho parlamentu a Európsky Rady č. 2009/140/EC ktorá je súčasťou tzv. telekomunikačného balíčku prvýkrát reguluje prístup k internetu na úrovni práva Európskej únie. Dosiaľ bola táto oblasť výlučne v oblasti národnej regulácie členských štátov, z čoho vyplývala aj rozličná právna úprava v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Nová úprava prístupu na internet zaviedla do tejto oblasti tzv. due process clause, a teda osoby podozrivé z porušenia zákona už nemôžu byť odpojení od internetu bez náležitého procesu (due process). Ako hovorí znenie rámcovej smernice pre telekomunikačné siete a služby, obmedzenia v prístupe užívateľov internetu môžu „byť uložené iba vedy, ak sú opodstatnené, primerané a nevyhnutné v rámci demokratickej spoločnosti.“ Takého opatrenia môžu byť prijaté iba „s náležitým zohľadnením zásady prezumpcie neviny a práva na súkromie. Zaručí sa predchádzajúce spravodlivé a nestranné konanie, vrátane práva na vypočutie dotknutej osoby alebo osôb, podliehajúce potrebe primeraných podmienok a procesných úprav náležite v opodstatnených naliehavých prípadoch v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaručí sa právo na účinné a včasné súdne preskúmanie.“

Táto legislatívna úprava telekomunikačného balíčka sa rodila ťažko, jedným z dôvodov bolo, že internet ako celosvetová sieť je v súčasnosti považovaný za jeden zo základných nástrojom pri uplatňovaní základných práv občanov EÚ akými sú právo na súkromie, na vzdelávanie, slobodu prejavu a prístup k informáciám. Hoci Európskemu parlamentu bol prvý návrh predložený už v roku 2007, práve oblasť ochrany práva na prístup na internet a nejednotnosť v tejto koncepcii spôsobila, že balíček bol prijatý až po tzv. zmierovacom konaní s Európskou komisiou v novembri 2009. Spornou bola ochrana práv užívateľov na prístup k internetu, a tým aj práva na informácie a slobodu prejavu, ktorá sa v pôvodnom legislatívnom návrhu vôbec nenachádzala. Tento návrh bol preto po mesiacoch rokovaní v EP doplnený o ochranné záruky proti neoprávnenému obmedzeniu užívateľov v prístupe na internet v podobe požiadavky predchádzajúceho rozhodnutia súdu. 

Parlament presadením tohto pozmeňujúceho návrhu dosiahol, že v prípade že chce národný súd alebo správny orgán obmedziť prístup používateľa internetu, používateľ má právo ešte pred prijatím rozhodnutia brániť sa obvineniam za náležitého zohľadnenia zásady prezumpcie neviny ako aj práva na účinné a včasné preskúmanie súdom.

Pritom tento nový predpis neuvádza príklady používania internetu, ktoré sú považované za nelegálne a sú teda dôvodmi na prerušenie prístupu. O tom, čo je trestný čin, ktorý vedie k prerušeniu prístupu na internet rozhodujú členské štáty na základe svojej legislatívy. Prijatie tejto novej legislatívy nebráni členským štátom aby si zákony v tejto oblasti upravili prísnejšie, ale vždy za dodržania záruk due process.

„Telekomunikačný balíček“ je od 18.decembra 2009 účinný v Európskej únii a členské štáty sú povinné ho transponovať do svojich národných legislatív do júna 2011. Francúzsko už podobný zákon prijalo. V rámci bude možné prístup užívateľa na internet blokovať na obdobie od jedného mesiaca až do jedného roka, uložiť pokutu alebo väzenie v rámci zrýchleného konania, avšak to všetko len na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu a za rešpektovania zásady due process.

Uvidíme ako sa bude vyvíjať naša legislatíva v oblasti prístupu na internet a rešpektovania autorských práv umelcov, avšak v každom prípade je čas na rozsiahlejšiu reguláciu a sprísnenia v tomto ohľade,  aby sa podľa slov prezidenta Sarkozyho: „internet nestal high-tech Divokým západom, kde neplatí žiaden zákon, kde zločinci môžu bezstarostne plieniť diela a obchodovať s nimi“. 

Komentáře

marian

0

 

 

super článok

13.08.2010 11:20

Reagovat

Jméno *
Mail
WWW
Opište kód   

Přidat komentář

Storno

Jméno *
Mail
WWW
Opište kód   

Přidat komentář