Jadro Colného kódexu (CK) tvoria procesné ustanovenia, ktoré stanovujú presný postup pri dovozných, vývozných alebo tranzitných obchodných operácií z hľadiska colného odbavenia. Treba si uvedomiť, že colné konanie sa nevzťahuje len na clo samotné, ale predstavuje platformu pre výkon všetkých obchodno-politických opatrení, prípadne opatrení, ktoré súvisia s bezpečnostnými aspektmi cezhraničného pohybu tovaru.

Colné procedúry predstavujú komplexnú problematiku, ktorej podrobný popis presahuje nielen možnosti, ale aj účel príspevku tohto formátu. Nasledujúce riadky preto priblížia právnu úpravu iba v základných obrysoch, ako „dovozná príručka“ však rozhodne neobstoja. Pre riešenie praktických problémov preto možno odkázať priamo na text Colného kódexu a jeho vykonávacieho nariadenia (VN).

1. VSTUP TOVARU NA ÚZEMIE SPOLOČENSTVA[1]

Vstup tovaru a colný dohľad

Prekročením vonkajšej hranice ES tovar vstupuje na colné územie únie. Od tohto momentu podlieha podľa článku 37 CK colnému dohľadu. Colným dohľadom príslušné orgány zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a za týmto účelom môže tovar byť podrobený colným kontrolám.[2] Colné orgány musia dozrieť predovšetkým na to, aby s dovezeným tovarom nebolo na území únie nakladané a aby sa nemenili jeho fyzické vlastnosti až do momentu, kým sa nerozhodne o jeho ďalšom osude pridelením colne schváleného určenia. Colný dohľad trvá až do určenia colného štatútu tovaru, prípadne do okamihu jeho umiestnenia do slobodného pásma či skladu, jeho spätného vývozu alebo zničenia (čl. 37 ods. 2 CK).

Prvoradou povinnosťou osoby, ktorá tovar dopraví na územie spoločenstva, prípadne osoby, ktorá za jeho prepravu prevzala zodpovednosť, je prepraviť tento tovar na colný úrad (čl. 38 ods. 1 CK) za účelom jeho predloženia colným orgánom. Na ktorý konkrétny colný úrad má byť tovar dopravený, určia colné orgány a taktiež stanovia cestu, ktorou sa tam má prepraviť. Spravidla sa bude jednať o colný úrad vstupu. V rámci zjednodušených procedúr sa môže jednať aj o iné miesto, ktoré však musí však byť colnými orgánmi schválené alebo určené. Alternatívne môže byť tovar dopravený priamo do slobodného pásma.

Podľa článku 40 CK musí byť tovar po vstupe na územie spoločenstva predložený colným orgánom. Tým nemusí byť nutne myslené fyzické predloženie tovaru. Predložením v zmysle Colného kódexu sa rozumie povinnosť stanoveným spôsobom oznámiť colným orgánom, že sa tovar nachádza na nimi určenom alebo schválenom mieste (čl. 4 ods. 20 CK). Predloženie tovaru je nutnou podmienkou pre pridelenie colne schváleného určenia. Po predložení tovaru môže byť tovar prehliadaný a vzorky z neho môžu byť odoberané len na základe povolenia colných orgánov (čl. 42). Povolenie colných orgánov tiež bude nutné na vykladanie a prekladanie z dopravných prostriedkov (s výnimkou prípadov bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva) a na inú manipuláciu s tovarom (čl. 46 a 47). 

Súčasne s predložením tovaru colným orgánom je potrebné podať tzv. predbežné colné vyhlásenie[3] (čl. 43 CK), ktorého účelom je umožniť identifikáciu tovaru. Predbežné colné vyhlásenie sa spravidla podáva na príslušnom tlačive. Colné orgány však môžu akceptovať aj obchodný alebo úradný doklad, ktorý obsahuje náležitosti nevyhnutné na identifikáciu tovaru (čl. 44 CK), prípadne môžu od jeho podania celkom upustiť (čl. 45 CK).  

Dočasné uskladnenie tovaru

Od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne schváleného určenia má tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru (čl. 50 CK). Tovar je možné dočasne uskladniť len na miestach schválených colnými orgánmi (čl. 51 ods. 1 CK). Môže sa jednať aj o miesta pod ich priamym dohľadom, avšak z priestorových dôvodov je tovar obvykle ponechaný dovozcovi alebo skladovateľovi.[4] Miesta trvalo schválené pre umiestňovanie tovaru na účely colného uskladnenia sa označujú ako zariadenia na dočasné uskladnenie (čl. 185 VN). Colné orgány obvykle stanovia podmienky ich fungovania, aby zabezpečili dodržiavanie colných predpisov. Pokiaľ nie je tovar pod priamym dohľadom colných orgánov, môže byť od držiteľa dočasne uskladneného tovaru požadované zaistenie colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť (čl. 51 ods. 2 CK).

Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť len takým úkonom, ktoré sú potrebné na jeho zachovanie v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vonkajší vzhľad alebo technické vlastnosti (čl. 52 CK). V prípade, že v potrebnej lehote nie sú splnené formality na pridelenie colne schváleného určenia, colné orgány vykonajú všetky opatrenia potrebné na usporiadanie situácie, vrátane predaja tovaru (čl. 53 ods. 1 CK).

2. COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE ALEBO POUŽITIE TOVARU

Tovaru, ktorý bol predložený colným orgánom, musí byť pridelené colné schválenie určenie alebo použitie (čl. 48 CK). Podľa článku 4 ods. 15 a 16 Colného kódexu možno tovaru prideliť jedno z nasledujúcich colne schválených určení:

1)       prepustenie tovaru do colného režimu

1. voľný obeh
2. tranzit
3. colné uskladňovanie
4. aktívny zošľachťovací styk
5. prepracovanie pod colným dohľadom
6. dočasné použitie
7. pasívny zošľachťovací styk
8. vývoz

2)       umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu

3)       spätný vývoz tovaru z colného územia Spoločenstva

4)       zničenie tovaru

5)       ponechanie tovaru v prospech štátu

Prideľovanie colne schválených určení a použití ovláda zásada slobodnej voľby subjektov.[5] Vo všeobecnosti je v dispozícii colného deklaranta rozhodnúť sa pre ten variant, ktorý najlepšie vyhovuje jeho obchodným zámerom. S tým korešponduje ustanovenie článku 58 ods. 1, podľa ktorého môže byť tovaru kedykoľvek bez ohľadu na jeho povahu alebo množstvo, alebo jeho krajinu pôvodu, odoslania alebo určenia za stanovených podmienok pridelené akékoľvek colne schválené určenie alebo použitie.  Voľnosť však pochopiteľne nie je absolútna. Jednak je primerane ohraničená podmienkami stanovenými pre to-ktoré colne schválené určenie. Dovozca sa tak nemôže domáhať pridelenia takého colne schváleného určenia, pre ktoré v danom prípade nie sú splnené predpoklady. Sloboda výberu môže byť tiež obmedzená obchodno-politickými opatreniami, bezpečnostnými opatreniami, alebo z dôvodov uvedených v odseku 2 článku 58[6].

Najvyužívanejším druhom colne schválených určení sú colné režimy. Od ostatných colne schválených určení sa v zásade odlišujú tým, že na prepustenie do colného režimu je potrebné podať colné vyhlásenie, kým k priradeniu ostatných colne schválených určení spravidla dochádza konkludentne.

Colné vyhlásenie

Podľa článku 59 musí byť všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu uvedený v colnom vyhlásení[7]. Colným vyhlásením sa rozumie úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu (čl. 4 ods. 17). Vyhlásenie sa podáva tomu colnému úradu, ktorému bol tovar predložený (čl. 201 ods. 1 VN). Spravidla bude podané po predložení tovaru, so súhlasom colných orgánov je však možné ho podať ešte skôr (tamže, ods. 1 a 2).

Osoba deklaranta, zastúpenie

Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo v ktorej mene sa vyhlásenie podáva, sa označuje ako deklarant (čl. 4 ods. 18 CK). Deklarant nemusí byť nutne vlastníkom tovaru. Podľa článku 64 ods. 1 CK môže byť deklarantom každá osoba, ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými nevyhnutnými dokladmi. Musí sa však jednať, s výnimkou colného vyhlásenia na tranzit alebo dočasné použitie, o osobu pôsobiacu v spoločenstve (čl. 64 ods. 2 b) CK).

V konaní pred colnými orgánmi môžu osoby vystupovať samostatne, alebo sa môžu nechať zastúpiť. Colný kódex rozlišuje medzi zastúpením priamym a nepriamym (čl. 5 ods. 2 CK). Pri priamom zastúpení zástupca koná v mene a na účet inej osoby. Za deklaranta sa v tomto prípade považuje zastúpený. Ten je voči colnému orgánu zodpovedný úkony zástupcu i svoje, zástupca je za svoje jednanie zodpovedný len voči deklarantovi.[8] U zastúpenia nepriameho zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby. Deklarantom je teda v tomto prípade teda zástupca. Táto forma poskytuje zástupcovi väčšiu voľnosť v rozhodovaní. Nepriamy zástupca je viazaný stanoveným cieľom, ktorý má svojim jednaním dosiahnuť v záujme zastúpeného. Za jednanie zástupcu sú zodpovední obaja solidárne.[9] Z povahy oboch uvedených typov je zrejmé, že priame zastúpenie bude vhodnejšie pre dovozcov, ktorí chcú mať proces colného odbavenia vo vlastnej réžii. Naopak, nepriame zastúpenie budú voliť importéri, ktorí splnenie colných povinností radšej prenechajú špecializovaným spoločnostiam.

Zástupca musí byť osobou pôsobiacou na území Spoločenstva (čl. 5 ods. 3 CK). Spornou a s jednotným vnútorným trhom ťažko zlučiteľnou je však možnosť daná členským štátom obmedziť možnosť podať colné vyhlásenie na zástupcov, ktorí vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť na území daného členského štátu.  

Spôsoby podania colného vyhlásenia

Colné vyhlásenie môže byť podľa článku 61 Colného kódexu podané niekoľkými rôznymi spôsobmi:

a)       v písomnej forme

b)       prostredníctvom zariadenia na spracovanie údajov (elektronicky)

c)       ústnym colným vyhlásením alebo iným úkonom

Ad a)

Napriek postupnému presadzovaniu procedúr na elektronickej báze je stále najrozšírenejšou formou písomné colné vyhlásenie. Predpísanou formou písomného colného vyhlásenia jednotný administratívny dokument (JAD).[10] Jednotný administratívny dokument bol do praxe zavedený v roku 1988, pričom nahradil stovky rôznych formulárov dovtedy používaných v jednotlivých členských štátoch a stal sa tak prvým krokom pri harmonizácii colných formalít v rámci colnej únie. Účelom používania jednotného tlačiva pre colné vyhlásenie v rámci celého Spoločenstva je zaistiť otvorenosť u náležitostí vyžadovaných na národnej úrovni, racionalizáciu a zjednodušenie administratívnej dokumentácie, obmedzenie množstva požadovaných informácií a štandardizácia a harmonizácia údajov.[11]  JAD  slúži ako základ colnej dokumentácie nielen pre obchod medzi ES s tretími krajinami;[12] na základe Dohovoru o zjednodušení formalít pri obchode s tovarom z roku 1987 ho už od samotného počiatku jeho existencie využívajú aj krajiny EZVO (Nórsko, Švajčiarsko a Island).[13]

Jednotný administratívny dokument predstavuje sadu ôsmich výtlačkov, ktoré sú odlíšené podľa toho, pre koho, resp. aké účely sú určené. Colné vyhlásenie sa predkladá v podsúboroch, ktoré obsahujú len niektoré s týchto výtlačkov, a to v závislosti na režime, do ktorého má byť tovar prepustený. Vyhlásenie musí byť vyhotovené v jednom z úradných jazykov Spoločenstva, ktorý však musí byť prijateľný pre colné orgány členského štátu, v ktorom sa formality vykonávajú (čl. 211 VN). Vyhlásenie je potrebné vyplniť podľa vysvetliviek v prílohe 37 vykonávacieho nariadenia. Členské štáty majú podľa článku 212 VN možnosť v prípade potreby vysvetľujúce poznámky doplniť, čo sa v praxi aj deje vydávaním príručiek pre vypĺňanie JAD národnými colnými správami.

Články 118 a n. vykonávacieho nariadenia špecifikujú dokumenty,  ktoré musia byť priložené k colnému vyhláseniu. Aj v tomto smere budú povinnosti deklaranta závisieť predovšetkým na navrhovanom colnom režime. Odlišné dokumenty budú vyžadované pre režim voľný obeh (faktúra, na základe ktorej sa navrhuje colná hodnota, dokumenty požadované pre uplatňovanie preferenčných sadzobných opatrení atď...), tranzit (prepravný doklad, doklady o predchádzajúcom režime) a pre režimy s ekonomickým účinkom (oproti vyššie uvedeným aj povolenie režimu s hospodárskym účinkom, a ďalšie režimovo-špecifické doklady).

Ustanovenia o písomnom colnom vyhlásení sa primerane použijú aj na ostatné formy colných vyhlásení (čl. 77 ods. 1 CK).        

Ad b)

Colný kódex umožňuje podať colné vyhlásenie aj prostredníctvom zariadenia na spracovanie údajov. Údaje, ktoré majú byť súčasťou colného vyhlásenia, sú v tomto prípade colným orgánom poskytnuté elektronickou formou. Zatiaľ sa však nejedná o pravidlo, ale o možnosť, ktorej využitie je dané k dispozícií členským štátom. Colný kódex a Vykonávacie nariadenie stanovujú základný rámec a je na jednotlivých colných správach, či a za akých podmienok umožnia subjektom podávať elektronické colné vyhlásenia (viď článok 4a VN).

Ad c)

Podať colné vyhlásenie ústne je možné len u dovozov nepatrného významu. Pôjde napríklad o tovar neobchodného charakteru, alebo o nepravidelné zásielky s podprahovou hodnotou (viď článok 225 VN).

Zjednodušené postupy

Na základe článku 76 colného kódexu je v niektorých prípadoch možné podať colné vyhlásenie niektorým zo zjednodušených postupov, ktorých účelom je v čo najväčšom rozsahu zredukovať formality pri prepúšťaní tovaru do colného režimu.

Podrobná úprava zjednodušených postupov je obsiahnutá vo vykonávacom nariadení zvlášť pre jednotlivé colné režimy. Ich spoločnou podstatou je to, že na základe žiadosti je deklarantovi umožnené, aby bezprostredne pri dovoze tovaru vykonal len tie najnutnejšie úkony potrebné pre prepustenie tovaru do colného režimu pod podmienkou, že colné vyhlásenie bude skompletizované neskôr. Povolenie využiť zjednodušený postup sa spravidla udelí len osobám, u ktorých možno predpokladať riadne plnenie povinností a ktoré do daného režimu prihlasujú tovar pravidelne.

Zjednodušené postupy zahŕňajú tri rôzne spôsoby, ktorými možno dosiahnuť prepustenie tovaru do colného režimu (čl. 253 VN):

1.     Neúplné colné vyhlásenie (ods. 1). Colné orgány v odôvodnených prípadoch príjmu colné vyhlásenie, ktoré neobsahuje všetky potrebné náležitosti. Musí však obsahovať aspoň minimum údajov potrebných na identifikáciu tovaru. Na doplnenie ostatných údajov stanovia colné orgány lehotu, ktorá by nemala prekročiť jeden mesiac.

2.     Zjednodušené colné vyhlásenie (ods. 2), ktoré môže mať formu neúplného vyhlásenia na JAD, alebo iného obchodného či úradného dokladu, ku ktorému je pripojená žiadosť o prepustenie do príslušného režimu, taktiež so stanovením lehoty na doplnenie príslušných údajov.

3.     Tzv. miestne colné vybavenie (ods. 3) má obzvlášť veľký význam pre subjekty, ktoré pravidelne obchodujú s veľkými zásielkami.[14] Pri tomto postupe sa prepustenie do colného režimu odohráva priamo v priestoroch dotyčnej osoby formou zápisu tovaru do jej účtovnej evidencie. Colnému úradu potom je potom v stanovenej lehote predložené doplňujúce vyhlásenie. Zdržania dovozných operácií spojené s vybavovaním colných formalít tak pri miestnom colnom vybavení úplne odpadajú a tovar je príjemcovi k dispozícii v najkratšom možnom čase.[15]

Colné režimy s podmienečným systémom, colné režimy s ekonomickým účinkom

Ako bolo uvedené vyššie, medzi colne schválené určenia patrí osem colných režimov. Každý z týchto režimov plní špecifickú funkciu, z čoho pramenia aj odlišnosti v podmienkach pre ich využívanie.

Colný kódex rozlišuje režimy s podmienečným systémom a režimy s ekonomickým účinkom. Nejedná sa však o vzájomne sa vylučujúce skupiny. Väčšina colných režimov spadá pod obe kategórie, a naopak, niektoré režimy (prepustenie do voľného obehu, vývoz) nespadajú ani do jednej z týchto do kategórií.

Pre colné režimy s podmienečným systémom je spoločné to, že umožňujú  doviesť (príp. vyviesť) tovar bez toho, aby sa na neho vzťahovali dovozné povinnosti ako clo, obchodno-politické opatrenia, alebo opatrenia s rovnocenným účinkom, t.j. pri dovoze nevznikne colný dlh. Toto dočasné oslobodenie je však prísne viazané na určitý účel príznačný pre daný colný režim a preto tovar prepustený do režimu s podmienečným systémom podlieha až do jeho ukončenia colnému dozoru. Medzi režimy s podmienečným systémom radíme vonkajší tranzit, colné uskladňovanie, aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme, prepracovanie pod colným dohľadom a dočasné použitie (čl. 84 ods. 1 písm. b) CK).

Medzi režimy s ekonomickým účinkom patrí colné uskladňovanie, aktívny zošľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom, dočasné použitie a pasívny zošľachťovací styk (čl. 84 ods. 1 písm. b) CK). Skôr ako nejaké spoločné substantívne znaky[16] spájajú tieto režimy podmienky pre ich využívanie. Do colného režimu s ekonomickým účinkom je možné prepustiť tovar iba na základe povolenia vydaného colnými orgánmi (čl. 85 CK). Režimy s ekonomickým účinkom na jednej strane poskytujú subjektom možno povedať „nadštandardné“ možnosti, ktoré by mali byť využívané v súlade so žiaducim účelom. Na druhej strane ich realizácia prináša riziko zneužitia. Preto sa vo všeobecnosti režim s ekonomickým účinkom povolí len osobám, ktoré poskytujú riadne záruky potrebné k riadnemu vykonaniu príslušných operácií (čl. 86 CK). Ďalším nutným predpokladom udelenia povolenia je, že colné orgány budú mať možnosť dohliadať na vykonávanie režimu, a to bez nutnosti zaviesť neprimerané administratívne opatrenia (tamže). Podrobné podmienky a postupy u režimov s ekonomickým účinkom obsahujú čl. 496 a n. Vykonávacieho nariadenia. Čiastočne o nich bude reč pri pojednávaní o jednotlivých režimoch.

Charakteristika jednotlivých colných režimov

a) prepustenie do voľného obehu

Voľný obeh je typickým colným režimom – operácie, ktoré končia prepustením tovaru do voľného obehu možno označiť za dovoz v jeho pravom význame. Článok 79 CK stanovuje, že prepustením do voľného obehu získava zahraničný tovar štatút tovaru Spoločenstva. Ak sa na chvíľu vrátime k samotným zmluvným základom colnej únie, ktoré boli predmetom prvej kapitoly, je vhodné si pripomenúť ustanovenie článku 23 ods. 2 Zmluvy ES, podľa ktorého sa voľný pohyb tovaru v Spoločenstve vzťahuje i na výrobky pochádzajúcich z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu, t.j. výrobky, u ktorých boli splnené dovozné náležitosti a zaplatené clá a poplatky s rovnocenným účinkom. Práve procedúra prepustenia do voľného obehu má v tomto ohľade zásadný význam ako formálny prostriedok na potvrdenie tohto štatútu.[17] Od tohto momentu teda môže byť tovar voľne uvádzaný na trh v ktoromkoľvek členskom štáte.[18]

Určitú výnimku predstavuje tovar prepustený do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia.[19] Takýto tovar zostáva naďalej pod colným dohľadom, pričom dohľad končí až splnením podmienok stanovených pre takéto zníženie, zničením či vyvezením alebo povolením užitia na iné účely (čl. 82 ods. 1 CK).

Prepustenie tovaru do voľného obehu zahŕňa uplatnenie obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov (čl. 79 CK).[20] Colný dlh vzniká podaním colného vyhlásenia (čl. 201 CK); tovar nesmie byť prepustený do voľného obehu, pokiaľ colný dlh nie je zaplatený, alebo aspoň zabezpečený (čl. 74 ods. 1 CK). 

Prílohy vyžadované k colnému vyhláseniu na prepustenie do voľného obehu stanovuje článok 218 Vykonávacieho nariadenia. Jedná sa o nasledujúce dokumenty:

a)     faktúra, na základe ktorej sa navrhuje colná hodnota tovaru;

b)     v prípade že je to nutné, vyhlásenie náležitostí pre vymeranie colnej hodnoty prihláseného tovaru vyhotovené  na príslušnom formulári

c)     dokumenty požadované pre uplatnenie preferenčných sadzobných, prípadne iných opatrení

d)    dokumenty stanovené zvláštnymi právnymi predpismi potrebné na prepustenie tovaru do voľného obehu.

Dokumenty pod písm. b) a d) sa však pochopiteľne prikladajú len v tých prípadoch, ak takáto nutnosť vyvstane na základe príslušných právnych predpisov. Predloženie dokumenty pod písmenom c) je navyše, a to aj v prípade existencie preferenčných vzťahov, fakultatívne. V prípade potreby môžu colné orgány požadovať tiež prepravné dokumenty alebo dokumenty týkajúce sa predchádzajúceho colného režimu.

Skutočnosť, že bol tovar prepustený do voľného obehu neznamená, že o štatút Spoločenstva viac nemôže prísť. Podľa článku 83 CK tovar vo voľnom obehu stráca štatút tovaru Spoločenstva v prípadoch, ak:

a)     je po prepustení tovaru príslušné colné vyhlásenie deklarantom zrušené, alebo

b)     splatné dovozné clo bolo vrátené alebo odpustené v rámci colného režimu aktívny zošľachťovací styk v systéme vrátenia; v prípade tovaru ktorý je chybný alebo nespĺňa podmienky zmluvy na základe ktorej bol dovezený; alebo v prípadoch, kedy je vrátenie alebo odpustenie podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením ekvivalentného colne schváleného určenia alebo použitia. 

b) tranzit

Režim tranzit, ako už samotný názov napovedá,[21] je režimom prepravným, ktorý umožňuje premiestniť tovar z jedného miesta na druhé cez určité colné územie bez toho, aby sa uplatnili dovozné (prípadne vývozné) povinnosti či obchodno-politické opatrenia. Právna úprava tranzitu je pomerne obsiahla a komplikovaná, pričom okrem komunitárnych a národných predpisov tu ako pramene práva vstupujú do hry aj viaceré medzinárodné zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, že problematika tranzitu sa trochu vzďaľuje od vytýčenej témy, obmedzím sa iba na stručný popis základov tohto režimu.[22]

V rámci režimu tranzit je potrebné upozorniť na jeho rôzne varianty. V prvom rade sa rozlišuje medzi tranzitom vonkajším a vnútorným. Vonkajší tranzit umožňuje prepravu tovaru medzi dvoma miestami v rámci colného územia Spoločenstva (čl. 91 ods. 1 CK). Vnútorný tranzit umožňuje prepravu tovaru medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na colnom území Spoločenstva cez územie tretej krajiny, a to bez akejkoľvek zmeny jeho colného štatútu (čl. 163 ods. 1 CK). Ďalšie rozdelenie, týkajúce sa tak vonkajšieho, ako aj vnútorného tranzitu, spočíva v právnom základe – režim tranzitu môže mať svoj základ buď v práve ES (trnazit Spoločenstva), alebo samostatne v medzinárodných dohovoroch (TIR, ATA a ďalšie).

Režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva je upravený v článkoch 91 až 97 CK. Vonkajší tranzit Spoločenstva je v zásade možný len je tovar prepravovaný medzi dvoma miestami colného územia ES, bez toho aby časť cesty prebiehala územím tretieho štátu (čl. 93 CK). Tovar je počas celého trvania režimu tranzit pod colným dohľadom. Prepustenie do režimu je podmienené zložením záruky na zaplatenie colného dlhu (čl. 94).[23]  Tovar sa musí na colný úrad určenia prepraviť ekonomicky odôvodnenou trasou (355 ods. 1 VN), pričom colný úrad odoslania stanoví lehotu, v ktorej sa na colnom úrade určenia musí tovar predložiť (čl. 356 ods. 1). V režime vonkajší tranzit sa deklarant označuje ako držiteľ vonkajšieho tranzitného režimu alebo tiež ako hlavný zodpovedný. Hlavný zodpovedný vždy zodpovedá za dodržanie povinností spojených s tranzitom. Prípadné povinnosti prepravcu alebo príjemcu tovaru sú v tomto prípade komplementárne (čl. 96 CK). Režim tranzit sa končí prepustením do iného režimu a predložením požadovaných dokumentov (čl. 92 ods. 1 CK).

Vnútorný tranzit Spoločenstva, upravený v článkoch 163 až 165 CK je realizovaný obdobným spôsobom ako tranzit vonkajší.

Od tranzitu Spoločenstva treba odlišovať tzv. spoločný tranzitný režim. Spoločný tranzitný režim sa zakladá na Dohovore o spoločnom tranzitnom režime medzi krajinami EZVO a krajinami EHS z roku 1988. Dohovor sa použije, pokiaľ je pri preprave medzi zmluvnými štátmi prekročená aspoň jedna colná hranica (tzn. pokiaľ sa preprava uskutočňuje medzi štátom EZVO a ES, alebo medzi štátmi EZVO navzájom). Obsahovo je právna úprava tranzitu v Dohovore je veľmi podobná pravidlám v komunitárnych predpisoch. Možno preto povedať, že komunitárny tranzit je tým de facto rozšírený aj na územie Švajčiarska, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska.

Významné zjednodušenie medzinárodného obchodu predstavuje preprava na podklade karnetu TIR[24]. Právnym základom tohto tranzitného režimu je Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) z roku 1975. Dohovor umožňuje uskutočniť prepravu cez niekoľko štátov na základe jediného, medzinárodne uznávaného tranzitného dokumentu. Karnety TIR sú oprávnené vydávať poverené združenia v jednotlivých zmluvných štátoch. V prípade vzniku colného dlhu je združenie, ktoré karnet vydalo, zodpovedné spoločne s jeho držiteľom.

Režim tranzit je tiež možné realizovať na podklade karnetu ATA[25] (pre tovar dovážaný alebo vyvážaný na dočasné použitie na základe Dohovoru o dočasnom použití z roku 1990), pre vojenský materiál na základe dohovoru medzi zmluvnými štátmi NATO a na základe Rýnskeho manifestu (preprava lodnou dopravou po Rýne). Samostatnou úpravou sa tiež riadi tranzit v prípade prepravy tovaru prostredníctvom poštových služieb.

Režim tranzit je prvou oblasťou colného práva, kde sa v širokej miere presadilo využívanie elektronických systémov. Systém spracovávajúci tranzitné operácie sa označuje ako NCTS (New Computerised Transit System). Od roku 2005 je podmienkou pre prepustenie do režimu podanie elektronického colného vyhlásenia, písomné vyhlásenia sú povolené len vo výnimočných situáciách. NCTS sa uplatňuje v rámci tranzitu Spoločenstva, ako aj v rámci Spoločného tranzitného režimu.[26]  Tranzit na základe Dohovoru TIR na plné zavedenie elektronických vyhlásení ešte len čaká, v súčasnosti sa elektronické vyhlásenia podávajú v rámci pilotného projektu, do ktorého je zapojených 14 štátov ES.

c) colné uskladňovanie

Colnými skladmi sa rozumejú miesta, kde je za určitých podmienok možné skladovať tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam (čl. 98 CK). Dôvody pre umiestnenie tovaru do colného skladu môžu byť rôzne. Význam colného uskladnenia sa koncentruje predovšetkým do prípadov, kedy dovozca namiesto okamžitého prepustenia tovaru do obehu chce radšej tovar uskladniť a ponechať si tak voľnosť pri rozhodovaní o jeho ďalšom osude.[27] Colný sklad tiež môže slúžiť ako miesto pre ukladanie zásob, pričom platba cla nie je realizovaná ihneď, ale je odložená až na okamih, kedy vznikne potreba časť zásob uvoľniť pre iný režim. Mimoriadne vhodný bude tento variant aj vtedy, ak je časť dovezeného tovaru určená na trh mimo EU – obchodník sa tak vyhne zbytočnému plateniu cla spojeného prepustením tovaru do voľného obehu v Spoločenstve.[28]

Miesto, ktoré má fungovať ako colný sklad, musí byť ako také schválené colnými orgánmi a musí byť pod colným dohľadom (čl. 98 ods. 2 CK). V závislosti na tom, kto je oprávnený uskladňovať tovar v colnom sklade, rozlišujeme colné sklady (čl. 99 CK):

a)       verejné – na uskladňovanie tovaru ich môže použiť akákoľvek osoba;

b)       súkromné – tie sú vyhradené na uskladňovanie tovaru ich prevádzkovateľom.

Podľa Vykonávacieho nariadenia sa ďalej colné sklady delia na 6 podkategórií označených A až F podľa funkcie, spôsobu prevádzkovania a rozloženia zodpovednosti medzi skladovateľa a ukladateľa (čl. 525 VN).

Prevádzkovanie colného skladu podlieha povoleniu colnými orgánmi (čl. 100 CK).[29] Povolenie môže byť vydané na žiadosť osobe pôsobiacej v Spoločenstve, ktorá preukáže, že je schopná colný sklad prevádzkovať v súlade predpismi. Dôležité je, že zriadenie colného skladu musí byť hospodársky odôvodnené.[30] Prevádzkovateľ zodpovedá za to, že uskladňovaný tovar nebude odňatý spod colného dohľadu, ako aj za plnenie ďalších povinností stanovených predpismi alebo v povolení (čl. 101 CK). Podmienky sa prirodzene budú mierne líšiť v závislosti na druhu colného skladu.

Tovar môže byť v colnom sklade ponechaný v zásade na neobmedzenú dobu (čl. 108 CK). Počas uskladnenia ho možno podrobiť obvyklým formám manipulácie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho zachovania, zlepšenia jeho vzhľadu alebo predajnej kvality alebo k jeho úprave pre distribúciu alebo ďalší predaj (čl. 109 CK). Tieto formy nakladania sú uvedené v prílohe č. 72 k Vykonávaciemu nariadeniu a ich uskutočňovanie musí vopred povoliť colný orgán (čl. 109 ods. 3 CK). Aby však mohli byť za takéto považované, nesmú viesť k produkcii nového tovaru, ktorá sa v tomto prípade určuje zmenou osemmiestneho kódu Kombinovanej nomenklatúry.                 

d) aktívny zošľachťovací styk

Režim aktívneho zošľachťovacieho styku umožňuje hospodárskym subjektom na území Spoločenstva použiť pri spracovateľských operáciách zahraničný tovar bez toho, aby sa naň vzťahovali regulárne dovozné povinnosti, a to pod podmienkou, že spracované výrobky budú zo Spoločenstva spätne vyvezené. Účel uplatňovania tohto typu režimu je pochopiteľný. Clami a ďalšími obchodno-politickými opatreniami predražené výrobné materiály by pre komunitárny spracovateľský priemysel orientujúci sa na vývoz predstavovali komparatívnu nevýhodu v porovnaní s ich zahraničným konkurentmi  a nepriamo by tak pôsobili ako prekážka vstupu komunitárnych výrobkov na zahraničné trhy.

Výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií získavajú status zošľachtených výrobkov (compensating products).[31]  Pravidlom je, že sa musí jednať o výrobky získané spracovaním presne toho tovaru, na ktorý sa vzťahuje režim aktívneho zošľachťovacieho styku. Táto podmienka však neplatí bezvýhradne. Colný kódex totiž výnimočne umožňuje, aby boli zošľachtené výrobky vyrobené z tzv. náhradného tovaru. Náhradným tovarom je tovar Spoločenstva použitý pri spracovateľských operáciách, pričom musí byť rovnakej kvality a rovnakých vlastností ako dovážaný tovar. Dokonca je možné aj to, aby boli zošľachtené výrobky získané z náhradného tovaru vyvezené ešte pred tým, než je tovar uchádzajúci sa o pridelenie do režimu aktívneho zošľachťovacieho styku vôbec dovezený do Spoločenstva (čl. 115).

Záujem Spoločenstva podmienečne oslobodiť dovážané suroviny či polotovary od cla však nemusí byť daný vždy.[32] Preto je možnosť dovážať v režime aktívneho zošľachťovacieho styku viazaná na udelenie povolenia colným orgánom členského štátu, v ktorom sa má uskutočniť spracovanie. Podmienky udelenia povolenia stanovuje článok 117 CK:

a)     povolenie môže byť udelené len osobám pôsobiacim v Spoločenstve (v prípade dovozov majúcich neobchodný charakter môže byť povolenie udelené aj osobám pôsobiacim mimo Spoločenstva);

b)     dovážaný tovar musí byť identifikovateľný v zošľachtených výrobkoch, resp. musí byť verifikovateľné plnenie podmienok pre náhradný tovar (viď ďalej);

c)     režim aktívneho zošľachťovacieho styku je spôsobilý vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vývoz zošľachtených výrobkov a nie sú nepriaznivo ovplyvnené záujmy výrobcov v Spoločenstva (tzv. test hospodárskych podmienok).[33]

V rozhodnutí colný orgán stanoví lehotu, v ktorej musia byť zošľachtené výrobky vyvezené, alebo im musí byť pridelené iné colne schválené určenie (čl. 118 ods. 1 CK) a taktiež stanovia výťažnosť[34] operácie (čl. 119 ods. 1 CK). 

Režim aktívneho obchodného styku je možné uskutočňovať v dvoch základných formách a je v dispozícii dovozcu, pre ktorú z nich sa rozhodne:

a)    systém s odkladom platenia cla - dovážaný tovar je oslobodený od dovozného cla ab initio s tým, že musí byť spätne vyvezený vo forme zošľachtených výrobkov;

b)    systém vrátenia cla - dovážaný tovar je prepustený do voľného obehu a v prípade, že bude zo Spoločenstva vyvezený vo forme zošľachtených výrobkov, dovozné clo bude vrátené alebo odpustené.

Podmienky  stanovené  pre druhú z možností evokujú predstavu, že pre jej uplatnenie postačuje iba možnosť, aby boli zošľachtené výrobky spätne vyvezené a podľa pôvodnej úpravy to tak skutočne bolo. Znenie článku 537 Vykonávacieho nariadenia[35] však stavia oba varianty na roveň v tom zmysle, že úmysel exportovať je spoločnou nutnou podmienkou ich aplikácie.[36] 

e) prepracovanie pod colným dohľadom

Colný režim prepracovanie pod colným dohľadom umožňuje podrobiť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, na colnom území spoločenstva takým operáciám, ktoré zmenia jeho vlastnosti alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam. Výrobky vzniknuté prepracovaním sú potom prepustené do voľného obehu s uplatnením pre ne platného dovozného cla (čl. 130 CK). Význam režimu prepracovania pod colným dohľadom je dvojaký. Jednak je jeho použitie výhodné v prípade, že je clo na spracované výrobky nižšie, ako na dovážaný tovar (viď čl. 551 ods. 1 VN). Využiť tento režim je tiež možné vtedy, ak dovážané výrobky nespĺňajú technické normy na prepustenie do voľného obehu, pokiaľ sa ich prepracovaním tento nedostatok odstráni (tamže).

V režime prepracovania pod colným dohľadom teda dovezený tovar, na rozdiel aktívneho zošľachťovacieho styku, po podstúpení spracovateľských operácií nie je vyvezený späť, ale už ako spracované výrobky je prepustený do voľného obehu v Spoločenstve. Táto skutočnosť prináša riziko zneužívania režimu v snahe vyhnúť sa riadnym dovozným povinnostiam prostredníctvom fingovaných spracovateľských operácií na území Spoločenstva. Z toho dôvodu musí colný orgán okrem tradičných podmienok  (či ide o osobu pôsobiacu na území ES, identifikovateľnosť dovážaného tovaru v prepracovaných výrobkoch, hospodárske podmienky)  skúmať aj ďalšie okolnosti a povolenie udelí iba vtedy, ak:

a)     nie je možné tovaru po prepracovaní hospodárskym spôsobom vrátiť jeho vlastnosti alebo stav, v ktorom sa nachádzal v okamihu jeho prepustenia do colného režimu (čl. 133 písm. c) CK);

b)     ak použitím tohto režimu nedôjde k obchádzaniu pravidiel týkajúcich sa stanovenia pôvodu alebo množstvových obmedzení vzťahujúcich sa na dovezený tovar (čl. 133 písm. d) CK).

f) dočasné použitie

Režim dočasného použitia sa vzťahuje na tovar, ktorý má byť na území Spoločenstva používaný len po určitú obmedzenú dobu a po tejto dobe má byť vyvezený v nezmenenom stave späť (čl. 137 CK). Môže sa jednať napr. o profesné vybavenie, tovar určený na výstavy, zariadenia určené na zvukové alebo televízne vysielanie a pod...[37] Takýto tovar  môže byť čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla a nie je predmetom obchodno-politických opatrení (čl. 137 CK).

Colné orgány povolia použitie režimu dočasného použitia na žiadosť osobe, ktorá bude tovar používať alebo zabezpečí jeho používanie (čl. 138 CK). Podmienkou je, aby  mohol tento tovar mohol byť stotožnený (čl. 139 CK). V povolení colný orgán stanoví lehotu, počas ktorej musí byť tovar spätne vyvezený alebo mu musí byť pridelené nové colne schválené určenie, ktorá by nemala presiahnuť 24 mesiacov (čl. 140 CK).

Vykonávacie nariadenie obsahuje špeciálnu úpravu pre úplné oslobodenie od cla u vybraných druhov tovaru určených na dočasné použitie.[38] U druhov tovaru tam nezahrnutých bude možné priznať úľavu čiastočnú (čl. 142 ods. 1 CK). Suma, ktorá sa má v takýchto prípadoch zaplatiť, predstavuje za každý započatý mesiac v režime dočasného použitia  3 % zo sumy cla, ktorá by bola vymeraná v prípade prepustenia tohto tovaru do voľného obehu (čl. 143 ods. 1), celkovo však nesmie presiahnuť 100 % (ods. 2).

 g) pasívny zošľachťovací styk

Zrkadlovú situáciu voči  aktívnemu zošľachťovaciemu styku predstavuje režim pasívneho zošľachťovacieho styku, ktorý umožňuje, aby bol tovar Spoločenstva dočasne vyvezený za účelom podstúpenia spracovateľských operácií a vo forme zušľachtených výrobkov je potom prepustený do voľného obehu Spoločenstva pri úplnom alebo čiastočnom oslobodení od dovozného cla.

Keďže sa jedná o režim s ekonomickým účinkom, na jeho použitie je nutné povolenie colnými orgánmi, pre ktoré sú stanovené podobné podmienky ako pri aktívnom zošľachťovacom styku. To znamená, že o povolenie musí žiadať osoba pôsobiaca v Spoločenstve a v zošľachtených výrobkoch možno identifikovať Spracovaný dočasne vyvezený tovar. Čo sa týka hospodárskych podmienok, tie sa pokladajú za splnené pokiaľ neexistujú indikácie, že by boli vážne poškodené záujmy spracovateľov v Spoločenstve (čl. 585 ods. 1 VN).

Špecifický pre režim pasívneho zošľachťovacieho styku je spôsob určenia colnej úľavy pre dovážané zošľachtené výrobky. Pri prepúšťaní zošľachtených výrobkov do voľného obehu Spoločenstva sa z celkovej sumy dovozného cla vymeranej z týchto výrobkov sa odpočíta tá časť, ktorá pripadá dovoznému clu za materiály predtým vyvezené zo Spoločenstva obsiahnuté v týchto výrobkoch (čl. 151 CK). To znamená celkové dovozné clo mínus hypotetické clo, ktoré by bolo vybraté v ten istý deň za zodpovedajúce množstvo daných nespracovaných produktov pri ich pri dovoze z krajiny posledného podstatného spracovania.[39] Pri výpočte odpočítateľnej čiastky sa neberú do úvahy antidumpingové a vyrovnávacie clá (čl. 590 ods. 1 VN).

Pod režim pasívneho zošľachťovacieho styku spadajú aj prípady, kedy je účelom spracovateľskej operácie v zahraničí oprava komunitárneho tovaru. Tovar opravený bezplatne je pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla (čl. 152 CK). Pokiaľ je oprava vykonávaná za odplatu, pri spätnom dovoze je vymerané clo, pričom za colnú hodnotu, z ktorej sa clo vypočíta, sa považuje iba suma rovnajúca sa nákladom na opravu (čl. 153 CK). 

V prípadoch, kedy je zamýšľanou spracovateľskou operáciou v zahraničí oprava tovaru, navyše Colný kódex umožňuje nad rámec bežnej procedúry pasívneho zošľachťovacieho využiť tzv. systém jednoduchej výmeny. Podstatou systému jednoduchej výmeny je, že namiesto zošľachtených výrobkov pri spätnom dovoze do Spoločenstva akceptované výrobky náhradné (čl. 154 ods. 1 CK), ktoré síce nepredstavujú spracovaný komunitárny tovar, sú však jeho rovnocennou náhradou.[40] Dovoz náhradných výrobkov je možné uskutočniť ešte pred dočasným vývozom tovaru, čo je pochopiteľne podmienené zaistením čiastky zodpovedajúcej dovoznému clu (čl. 154 ods. 4 CK).

h) vývoz

Vzhľadom na to, že predmetom tejto série je právna úprava dovozu tovaru do ES, režimom vývoz sa zaoberať nebudem.

Ostatné druhy colne schváleného určenia a použitia

Slobodné pásma a slobodné sklady

Samostatné colne schválené určenie predstavuje umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu. Podľa článku 166 sú slobodné pásma a slobodné sklady časti colného územia alebo objekty umiestnené na tomto území, ktoré sú však od zvyšku tohto územia oddelené. Hranice a vstupné a výstupné miesta slobodných pásiem a slobodných skladov podliehajú dohľadu colných orgánov. Na tovar umiestnený v slobodných pásmach a slobodných skladoch (ďalej len slobodné sklady)[41] sa hľadí ako keby sa nenachádzal na colnom území spoločenstva. Tým pádom sa na neho nevzťahuje dovozné clo ani obchodno-politické opatrenia, a to až do okamihu prepustenia do iného režimu alebo colne schváleného určenia.[42]

Svojou povahou i využitím má umiestňovanie do slobodných skladov mnoho spoločného s režimom colného uskladňovania. Preto z hľadiska využitia slobodných skladov možno v zásade odkázať na to, čo bolo napísané o skladoch colných. Napriek tomu nemožno oba inštitúty stotožňovať. Ak pominieme formálne rozdiely (colne schválené určenie X colný režim,[43] rozdielny povoľovací proces a podmienky pre prevádzkovanie skladu), hlavný rozdiel medzi slobodným skladom a colným skladom spočíva v povolenom rozsahu činností pri nakladaní s tovarom. V slobodnom sklade je za určitých podmienok povolená akákoľvek priemyselná a obchodná činnosť alebo poskytovanie služieb (čl. 172 ods. 1 CK). Colné orgány síce môžu vykonávanie niektorých činností regulovať, žiadne predchádzajúce povolenie však nie je vyžadované. Ani časové obdobie, po ktoré môže byť v slobodnom pásme ponechaný, nepodlieha žiadnym obmedzeniam (čl. 171 ods. 1 CK). Slobodné sklady tak oproti skladom colným poskytujú ďalšie možnosti využitia, ako napríklad dovoz surovín za účelom zošľachtenia a následného spätného vývozu či prepustenia do voľného obehu v Spoločenstve, kompletácia zásielok, alebo prepracovanie tovaru tak, aby zodpovedal európskym normám.[44] Slobodné pásma a slobodné sklady vytvárajú centrá dovozných a vývozných aktivít a sú významným prvkom obchodnej politiky Spoločenstva.

Spätný vývoz, zničenie a prenechanie v prospech štátu

Článok 182 Colného kódexu v stručnosti upravuje zostávajúce tri colne schválené určenia. Tie obvykle nebývajú zamýšľaným spôsobom naloženia s tovarom a vyskytujú sa až ako dôsledok určitej poruchy v dovoznej operácii.

Tovar, ktorý vstúpil na colné územie Spoločenstva, môže byť vyvezený späť. Reexport podlieha príslušným formalitám stanoveným pre opúšťajúci tovar, vrátane obchodno-politických opatrení (čl. 182 ods. 2 CK).

Zničenie tovaru bude prichádzať do úvahy predovšetkým vtedy, ak je tovar poškodený, alebo sa stane predmetom príliš zaťažujúcich dovozných povinností a jeho spätný vývoz by bol neúčelný. Zo zničenia alebo prenechania nesmú štátu vzniknúť žiadne náklady (čl. 182 ods. 4 CK). Odpadom alebo zvyškom, ktoré vzniknú pri zničení, ak by boli spôsobilé konštituovať nový tovar, môže byť pridelené colne schválené určenie alebo použitie (čl. 182 ods. 5 CK).

Prenechanie tovaru štátu sa riadi národnými právnymi predpismi (čl. 182 ods. 3 CK).

3. COLNÝ DLH

Colným dlhom sa podľa článku 4 ods. 9 CK rozumie povinnosť osoby zaplatiť dovozné (prípadne vývozné) clo, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva. Pojem clo má pre tento účel širší význam a rozumie sa ním nielen clo samotné, ale aj platby s rovnocenným účinkom, a ďalšie platby. Colný dlh tak zahŕňa aj nepravidelné platby ako dumpingové clo, vyrovnávacie clo, ale aj platby vyberané v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a prípadné úroky (čl .4 ods. 10 CK).[45]           

Vznik colného dlhu

Vznik colného dlhu upravuje Colný kódex v článkoch 201 až 216. Colný dlh pri dovoze tovaru môže vzniknúť nasledujúcimi spôsobmi:

 1.        Prepustením tovaru do voľného obehu

2.        Prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla

V týchto prípadoch vzniká colný dlh v momente prijatia príslušného colného vyhlásenia. [46] Dlžníkom je vždy deklarant. V prípade, ak je nepriamo zastúpený, je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa vyhlásenie predkladá (viď čl. 201 CK).

 3.        Nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva

 4.        Nezákonným dovozom tovaru, ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade

 5.        Nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu

Colný dlh tu vzniká v okamihu nezákonného dovozu, resp. odňatím tovaru spod colného dohľadu. Dlžníkom je osoba, ktorá sa jedného z uvedených činov dopustila a spolu s ňou osoby, ktoré sa na tomto čine podieľali a ktoré tovar získali či prechovávali, pokiaľ si boli nezákonnosti vedomé. (viď čl. 202 a 203 CK)

6.      Neplnením povinností vyplývajúcich z dočasného uskladnenia alebo z použitie príslušného colného režimu

7.      Nedodržaním podmienok stanovených pre prepustenie tovaru do daného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru

Vznik colného dlhu sa v týchto prípadoch viaže na okamih, kedy prestane byť plnená povinnosť, alebo na moment, kedy je tovar prepustený do daného colného režimu, ak sa dodatočne zistí, že podmienky pre jeho prepustenie neboli splnené. Dlžníkom je osoba, ktorá má plniť príslušné povinnosti alebo podmienky. Colný dlh však nevzniká, pokiaľ nedodržanie podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie daného režimu alebo dočasného uskladňovania (viď čl. 204).

8.      Spotrebovaním alebo použitím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade, pokiaľ to právne predpisy nedovoľujú.

Dlh vzniká okamihom, kedy je tovar spotrebovaný alebo prvý raz použitý v rozpore s predpismi. Dlžníkom je ten kto tovar spotreboval alebo použil, prípadne aj osoby, ktoré sa na tomto akte zúčastnili (viď čl. 205).

Vznik a následné vymáhanie colného dlhu v prípade porušenia niektorých právnych povinností má určite opodstatnenie, jeho dôsledky by však v určitých prípadoch mohli byť príliš tvrdé a míňajúce sa účelu, predovšetkým v prípadoch nezavineného zániku objektu colných povinností. Preto colný dlh nevznikne, ak dotknutá osoba preukáže, že k nesplneniu niektorých povinností došlo v dôsledku úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty tovaru z dôvodu jeho povahy alebo následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colných orgánov (čl. 206 ods. 1 CK).[47] 

Colný dlh vzniká na mieste, kde došlo k udalostiam, pri ktorých vzniká (čl. 215 CK). Typicky teda vzniká tam, kde je tovar prepustený do voľného obehu. Určenie miesta vzniku colného odpovedá na otázku, voči ktorému colnému orgánu v ktorom členskom štáte má deklarant povinnosť colný dlh uhradiť.

Zabezpečenie colného dlhu

V prípadoch stanovených colnými predpismi môžu colné orgány požadovať zabezpečenie colného dlhu od dlžníka, alebo od osoby, ktorá sa ním môže stať (čl. 189 ods. 1 CK). Spravidla sa jedná o situácie, kedy existuje zvýšené riziko vzniku colného dlhu nezákonným spôsobom (viď predchádzajúca časť). V závislosti na intenzite tohto rizika Colný kódex buď stanoví povinnosť zabezpečiť colný dlh priamo, alebo túto možnosť prenecháva úvahe colných orgánov.

Povinnosť zabezpečiť colný dlh je predpismi priamo stanovená v nasledujúcich prípadoch:

-       ak má byť do colného režimu prepustený tovar, u ktorého prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh, pokiaľ nemá byť zaplatený hneď (čl. 74 ods. 1 CK)

-       pri prepustení tovaru do režimu tranzit (čl. 94 ods. 1 CK)[48]

-       v prípade skoršieho dovozu náhradných výrobkov v systéme jednoduchej výmeny pasívneho  zošľachťovacieho styku (čl. 154 ods. 4 CK)

Colné orgány môžu navyše požadovať zabezpečenie colného dlhu aj v ďalších prípadoch, ak usúdia, že colný dlh by nemusel byť v stanovenej lehote zaplatený:

-      umiestnenie tovaru do dočasného uskladnenia (čl. 51 ods. 2 CK)

-       prepustenie tovaru do colného režimu v podmienečnom systéme[49] (čl. 88 CK)

Zabezpečenie môže byť poskytnuté formou zloženia hotovosti, alebo ručením (čl. 193).[50] Výber formy je v zásade ponechaný na dlžníka (čl. 196 CK). Zloženie hotovosti sa vykoná zložením stanovenej čiastky buď v mene členského štátu, v ktorom je zaistenie požadované, alebo predložením inej hodnoty uznanej colnými orgánmi ako platobný prostriedok (čl. 194 CK). Ručenie predstavuje záväzok tretej osoby pôsobiacej v Spoločenstve, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú sumu colného dlhu pri jej splatnosti. Osobu ručiteľa musia schváliť colné orgány (čl. 195 CK).

Zabezpečenie je uvoľnené, akonáhle colný dlh zanikne, alebo už nemôže vzniknúť (čl. 199 ods. 1 CK).

Zánik colného dlhu

Colný dlh zaniká (čl. 233 CK):

a)         zaplatením sumy cla;

b)         odpustením sumy cla;

c)         zrušením platnosti colného vyhlásenia, na základe ktorého colný dlh vznikol ešte pred prepustením tovaru do colného režimu jeho zaistením a súčasným alebo následným zhabaním, zničením na pokyn colných orgánov, ponechaním v prospech štátu, alebo zničením či nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo vyššej moci.

Žiaducim a zároveň najčastejším z uvedených spôsobov je prirodzene zánik colného dlhu jeho zaplatením.

Vyberanie sumy colného dlhu

Akonáhle majú colné orgány potrebné údaje, vypočítajú sumu dovozného cla a zapíšu ju čo najskôr (spravidla v lehote 2 dní) do účtovnej evidencie (čl. 217 CK) Dlžníkovi musí byť príslušná suma oznámená (čl. 221 ods. 1 CK).

Platba cla musí byť uskutočnená v stanovenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 10 dní odo dňa oznámenia dlžnej sumy dlžníkovi (čl. 222 CK). Za určitých podmienok, predovšetkým ak má dlžník problém so zaplatením colného dlhu, môžu colné orgány na žiadosť platbu odložiť o 30 dní, prípadne poskytnúť iné zvýhodnené podmienky platby (čl. 225-230 CK). Uľahčenie platby je však podmienené zabezpečením colného dlhu.[51]

Pokiaľ dlžná suma nie je zaplatená v stanovenej lehote, colné orgány použijú všetky možnosti poskytované právnymi predpismi, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy. Spolu so sumou cla sa vymeria úrok z omeškania.[52] Colné orgány však môžu od vyžadovania úroku z omeškania upustiť (čl. 232 CK).

Vrátenie a odpustenie cla

V určitých prípadoch sú colné orgány povinné dovozné clo vrátiť alebo odpustiť. Vrátiť možno clo, ktoré už bolo zaplatené, kým odpustenie predstavuje  rozhodnutie netrvať na zaplatení vymeraného colného dlhu (čl. 235 CK). Vrátenie ako aj odpustenie sa môže týkať celej sumy cla, ako aj jeho časti.

Vo všeobecnosti musí byť clo vrátené alebo odpustené vtedy, ak v čase kedy bolo zaplatené alebo keď bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov (čl. 236 ods. 1 CK). To však neplatí, ak bola táto situácia spôsobená úmyselným konaním dotknutej osoby (tamže, ods. 2). Clo je vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej v lehote 3 rokov odo dňa oznámenia sumy cla dlžníkovi. Pokiaľ colné orgány v tejto lehote samé zistia skutočnosť odôvodňujúcu odpustenie alebo vrátenie cla, sú povinné konať ex officio (ods. 3).

Nárok na vrátenie alebo odpustenie cla vzniká aj v ďalších prípadoch:

-       clo je vrátené, ak je zrušené colné vyhlásenie, na základe ktorého bolo zaplatené (čl. 237 CK);

-       clo je vrátené alebo odpustené, ak bol tovar prepustený do colného režimu odmietnutý dovozcom na základe toho, že bol chybný[53] alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy; tovar však nesmie byť použitý a musí byť vyvezený z colného územia Spoločenstva (čl. 238 CK);

-       ďalšie dôvody stanovujú články 900 a 902 Vykonávacieho nariadenia; tie obsahujú najrôznejšie špecifické situácie, v ktorých je clo vrátené a odpustené za predpokladu, že sa nejedná o podvod alebo o zrejmú nedbanlivosť.

Clo je odpustené alebo vrátené na žiadosť dotknutej osoby, lehota na jej podanie závisí od toho, o ktorý z uvedených prípadov sa jedná. Podrobný postup pri vrátení alebo odpustení cla stanovujú články 883 až 898 Vykonávacieho nariadenia.

[1] Dňa 1. 12. 2009 vstúpila v platnosť Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007. Tá prináša okrem iného upustenie od pilierovej štruktúry, čím sa pojem „Európske spoločenstvo“ stáva neaktuálnym. S úmyslom zachovať jednotnosť v terminológii tejto série, ktorej prvé časti vyšli ešte v dobe „pred Lisabonom“, ako aj s prihliadnutím k skutočnosti, že predpisy sekundárneho práva, na ktoré táto časť hojne odkazuje, stále obsahujú pojem „spoločenstvo“, som sa rozhodol používať pojem „spoločenstvo“ i naďalej s tým, že v zmysle aktuálne platného primárneho práva má tento pojem totožný význam s označením „Európska únia“. 

[2] Demonštratívny výpočet možných spôsobov kontroly tovaru obsahuje článok 4 ods. 14 CK.

[3] Anglicky summary declaration.

[4] Wolffgang, H-M., Ovie, T. Emerging Issues in European Customs Law (part 2). World Customs Journal, Vol. 1, No. 2, 2007, s. 13

[5] Wolffgang, H.-M. Cit. dielo, s. 8

[6] Podľa článku 58 ods. 2 sloboda pri výbere colne schváleného určenia nevylučuje uplatnenia zákazov alebo obmedzení s cieľom ochrany verejnej mravnosti, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva.  

[7] Anglicky customs declaration

[8] Matoušek, P., Sabelová, L. Clo. Praha : ASPI, 2007, s. 61

[9] Tamže

[10] Anglicky Single Administrative Document (SAD)

[11] http://ec.europa.eu/taxation_customs

[12] Do roku 1993 bol JAD používaný aj pre intra-komunitárny obchod. Túto funkciu fakticky prestal plniť s dosiahnutím jednotného vnútorného trhu.

[13] S postupom času sa objavila potreba prispôsobiť podobu jednotného administratívneho dokumentu meniacim sa podmienkam. Významnú modernizáciu JAD prinieslo predovšetkým nariadenie Rady 2286/2003 s účinnosťou vo všetkých členských štátoch od 1. 1. 2007. Reforma bola zameraná predovšetkým na zníženie rozsahu požadovaných údajov a na zvýšenie podielu údajov, ktoré sú kódované na úrovni ES (a nie zvlášť pre každý členský štát).

[14] Wolffgang, H.-M., Ovie, T. Emerging Issues in European Customs Law (part 2). World Customs Journal, Vol. 1, No. 2, 2007, s. 13

[15] Tamže

[16] Dalo by sa hovoriť o podpore ekonomických aktivít a o uľahčení medzinárodného obchodu ako o hlavnom a spoločnom účele týchto režimov. Viď Dufek, M. Celní režimy. Bakalářská práce, 2007, s. 12

[17] Lasok, D. The Trade and Customs Law of the European Union. Third Edition. London : Kluwer Law International, 1998, s. 302

[18] Získanie štatútu Spoločnestva prepustením tovaru do voľného obehu však nemá vplyv na jeho pôvod. Ten ostáva nezmenený. Viď: Matoušek, P., Sabelová, L. Cit. Dielo, s. 175

[19] Pôjde spravidla o tovar oslobodený od cla podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 918/1983 o systéme Spoločenstva pre oslobodenie od cla, ktoré oslobodzuje od cla určité spoločensky prospešné dovozy, napr. osobný majetok, vybavenie domácnosti, tovar vzdelávacej, vedeckej alebo kultúrnej povahy atď... 

[20] Pozri tiež čl. 24 Zmluvy ES.

[21] transire (lat.) = prejsť

[22] Praktikov, ako aj zvedavejších čitateľov možno pre tranzit Spoločenstva odkázať na takmer 500-stranovú oficiálnu publikáciu Transit manual, TAXUD/801/2004, dostupnú z: http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/annex_I_transit_brochure_en.pdf  a pre tranzit na základe karnetu TIR na publikáciu UNECE (United Nations Economic Commission for Europe) TIR handbook, ECE/TRANS/TIR/6/Rev.8, dostupnú z: http://www.unece.org/trans/bcf/tir/tir-hb.html

[23] Záruka sa však neskladá pri leteckej preprave, potrubnej preprave, preprave vykonávanej železničnými spoločnosťami členských štátov a pri preprave tovaru po Rýne (čl. 95 CK).

[24] „Transports Internationaux Routiers“

[25] „Admission Temporaire/Temporary Admission“

[26] Manuál na používanie NCTS je možné nájsť na internetovej adrese http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/ncts_manual_en.pdf

[27] Lasok, D. Cit. dielo, s. 318

[28] Význam režimu colného uskladnenia sa uvedeným zďaleka nevyčerpáva. Pomerne rozsiahly výpočet potenciálneho využitia colných skladov ponúkol P. Matoušek vo svojom príspevku Souvislosti daňových a celních předpisů v rámci problematiky celních skladů a svobodných skladů při dovozu a vývozu zboží na úrovni Evropské unie a České republiky. In Dny veřejného práva. Brno : Masarykova univerzita, s. 80 a nasl.

[29] Colný sklad môžu prevádzkovať aj colné orgány. V takom prípade samozrejme prevádzkovanie povoleniu nepodlieha. 

[30] Hospodárska odôvodnenosť sa musí vzťahovať k clu alebo iným obdobným dovozným povinnostiam. Naopak, pokiaľ je jediným dôvodom (deklarovaným či skrytým) prevádzkovania colného skladu odklad daňovej povinnosti, colné orgány žiadosť zamietnu (viď Matoušek, P., Sabelová, L. Cit. dielo, s. 182).

[31] Za zošľachtené výrobky sa považujú výrobky, pre výrobu ktorých bol colný režim povolený (hlavné zošľachtené výrobky), ale aj nevyhnutné vedľajšie produkty spracovateľských operácií (sekundárne zošľachtené výrobky). Tzn. pokiaľ sekundárne zošľachtené výrobky nebudú spätne vyvezené, bude za použitý materiál potrebné zaplatiť clo.   

[32] Aktívny zošľachťovací styk môže predovšetkým poškodzovať výrobcov, ktorý podobné suroviny či polotovary produkujú v Spoločenstve.

[33] Vo svojej pôvodnej podobe obsahoval článok 552 Vykonávacieho nariadenia rozsiahly súbor kritérií, na základe ktorých colné orgány rozhodovali, či sú hospodárske podmienky pre udelenie povolenia naplnené. V súčasnosti sa hospodárske podmienky testujú už len pri obmedzenej skupine poľnohospodárskych výrobkov menovaných v prílohe 73 Vykonávacieho nariadenia, u ostatných druhov tovaru sa považujú za splnené automaticky (čl. 539 Vykonávacieho nariadenia).

[34] Výťažnosťou sa rozumie množstvo alebo percentuálny podiel zošľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného množstva dovážaného tovaru.

[35] „Povolenie sa udelí len ak má žiadateľ v úmysle hlavné zošľachtené výrobky spätne vyvážať alebo vyvážať.“

[36] Wolffgang, H-M., Ovie, T. Cit. dielo, s.7

[37] Wolffgang, H-M., Ovie, T. Cit. dielo, s. 9

[38] Úplné oslobodenie od cla môže byť za splnenia príslušných podmienok priznané predmetom ako sú palety, kontajnery, dopravné prostriedky, osobný majetok cestujúcich, materiál na pomoc oblastiam postihnutým katastrofami, zvukové, obrazové alebo dátové nosiče, pedagogický materiál a vedecké zariadenia, obaly, vzorky, príležitostný tovar, atď.... (viď čl. 555-578 VN).

[39] Keďže nespracovaný tovar a zošľachtené výrobky budú často klasifikované podľa inej položky Kombinovanej nomenklatúry s rozdielnymi colnými sadzbami, nie je vylúčené, že aj napriek nižšej colnej hodnote nespracovaných produktov clo z nich vymerané prevýši celkové clo za zošľachtené výrobky. Colný kódex však pri pasívnom zošľachťovacom styku neumožňuje vznik „zápornej“ colnej povinnosti a v takýchto prípadoch bude vymerané nulové clo. 

[40] Náhradné výrobky musia mať rovnaké sadzobné zatriedenie, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti, aké by mal dočasne vyvážaný tovar, ak by bol podrobený predmetnej oprave (čl. 155 ods. 1 CK). Používané výrobky nesmú byť nahradené výrobkami novými, s výnimkou náhradných výrobkov dodaných bezplatne v dôsledku zmluvných alebo záručných povinností či v dôsledku výrobnej chyby (ods. 2).

[41] Rozdiel medzi slobodným pásmom a slobodným skladom spočíva predovšetkým v rozlohe – pásmo by malo predstavovať rozsiahlejšie územie, pod skladom sa myslí budova, časť budovy alebo menší súbor

budov. Z právneho hľadiska však rozlišovanie medzi slobodným pásmom a slobodným skladom nemá hlbší význam.

[42] Fikcia slobodného skladu ako zahraničného územia platí aj v prípade vývozu tovaru – aby sem mohol tovar Spoločenstva vstúpiť, musia byť splnené všetky vývozné formality.

[43] Tento rozdiel má procedurálny význam. Dovážaný tovar vstupujúci do slobodného skladu, keďže sa nejedná o colný režim, v zásade nemusí byť predložený colným orgánom a nemusí byť podané ani colné vyhlásenie (čl. 170 ods. 1 CK).

[44] Viac viď Matoušek, P. Souvislosti daňových a celních předpisů v rámci problematiky celních skladů a svobodných skladů při dovozu a vývozu zboží na úrovni Evropské unie a České republiky. In Dny veřejného práva. Brno : Masarykova univerzita, s. 80 a nasl.

[45] Podľa predpisov členských štátov môžu tvoriť súčasť colného dlhu aj DPH a spotrebné dane. Viď Matoušek, P., Sabelová, L, Cit. dielo, s. 242.

[46] Zdanlivá nelogickosť tohto ustanovenia vyplýva z toho, že okamih podanie colného vyhlásenia sa spravidla časovo nekryje s okamihom prepustenia tovaru do príslušného režimu. Vysvetlenie je nasledovné: Pokiaľ je podané colné vyhlásenie, ale tovar do príslušného režimu z rôznych dôvodov nie je prepustený, colný dlh vôbec nevznikol. Pokiaľ tovar je prepustený do príslušného režimu, vzniká colný dlh; okamih jeho vzniku sa však viaže spätne už na okamih podania colného vyhlásenia.  

[47] Pojem „strata“ však nepokrýva výrobky odcudzené, pretože u tých možno predpokladať, že sa dostanú na trh. Viď: Joint cases 186 and 187/82 Ministero delle Finanze v. Esercizio Magazzini Generali SpA and Mellina Agosta Srl. [1983], ods. 14 a 15.

[48] Článok 95 CK stanovuje výnimky z tejto povinnosti: tovar prepravovaný leteckými cestami, preprava po Rýne, potrubná preprava, operácie vykonávané železničnými spoločnosťami členských štátov.

[49] Okrem režimu vonkajší tranzit, kde je poskytnutie záruky nutné bez ďalšieho, sa jedná prepustenie do režimov colné uskladňovanie, aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme, prepracovanie pod colným dohľadom a  dočasné použitie.

[50]  Ďalšie formy zabezpečenia môžu stanoviť predpisy členských štátov (viď. článok 857 Vykonávacieho nariadenia).

[51] Aj od zabezpečenia colného dlhu môžu colné orgány upustiť, pokiaľ by to s ohľadom na pomery dlžníka mohlo vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti (čl. 229 písm. a) CK).

[52] Výšku úroku z omeškania síce stanovujú členské štáty, nesmie však klesnúť pod bežnú úrokovú mieru. Ináč by nezaplatenie colného dlhu mohlo byť zneužívané ako forma „lacného úveru“.

[53] Chybou sa rozumie poškodenie, ktoré vzniklo ešte pred prepustením tovaru do colného režimu.

Komentáře

Jméno *
Mail
WWW
Opište kód   

Přidat komentář